Preskočiť na obsah

Alžbeta Göllnerová-Gwerková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alžbeta Göllnerová-Gwerková
slovenská literárna historička a prekladateľka
Narodenie19. október 1905
Čierny Balog
Úmrtie18. december 1944 (39 rokov)
Banská Bystrica-Kremnička
RodičiaKarol Göllner
Otília rod. Holéczyová
SúrodenciKlára
ManželEdmund Gwerk
Hrob Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej v Banskej Bystrici

Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička)[1] bola slovenská literárna historička, prekladateľka.[1]

  • otec Karol Göllner (? – 1918)
  • matka Otília rod. Holéczyová (? – 1918)
  • sestra Klára
  • manžel Edmund Gwerk[1]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1917 – 1919 študovala na obchodnej škole, 1919 – 1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925 – 1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži.

Pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939 – 1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E. M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. Členka redakčného kruhu literárnych časopisov Prúdy (1932 – 1938) a Služba (1937 – 1938).[1] Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Zborník Žena novej doby však Živena odmietla vydať.[2]

Ako 30 ročná sa vydala za slovenského maliara Edmunda Gwerka. S manželom žili od roku 1937 v Banskej Štiavnici v jeho vile, kde po nej pomenovali ulicu (vila je teraz na ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej 12).[3][4]

Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).

V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d GÖLLNEROVÁ-GWERKOVÁ, Alžbeta. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. Dostupné online. S. 200 – 201.
  2. Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová [online]. www.zenanovejdoby.wz.sk, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. Archivované 2023-03-26 z originálu.
  3. GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : [s.n.], 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99944-80-1.
  4. 77. S Annou Gruskovou o knihe pre ženy, ktorá vydesila ľudácky režim In Ľudskosť | Týždenný podcast o mentálnom zdraví - Téma [online]. Petit Press, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Eterné odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]